Z rodinného archívu spisovateľa Rudolfa Dobiáša

April 24th at 10:18pm

Jáchymove ho na základe amnestie prepustili na slobodu. Prácu si hľadal veľmi ťažko, s jeho „kádrovým profilom“ ho dokonca nechceli ani v v bani Cigeľ. V rokoch 1965 – 1975 pracoval ako robotník a technik v závode Slovlik Trenčín. Medzitým, v rokoch 1966 – 1969 absolvoval nadstavbové štúdium na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Od roku 1975 do roku 1987 bol spisovateľ v slobodnom povolaní a venoval sa najmä rozhlasovej tvorbe pre deti a mládež. Po úplnej rehabilitácii v roku 1990 sa vrátil do kultúrneho a spoločenského života ako spisovateľ a novinár. Pôsobil v Konfederácii politických väzňov ako redaktor dvojmesačníka Naše svedectvo, bol člen v rozhlasových a televíznych radách a v Rade SR pre vysielanie a retransmisiu. S manželkou žije v Dobrej, má dcéru, dvoch synov a päť vnúčat.

fotgrafia R. Dobiáš u priateľa fotografa v Trenčíne asi v r. 1980.

fotgrafia Rudolf Dobiáš v Liptovskom Hrádku na besede v základnej škole.

fotgrafia Po besede v škole preberá Rudolf Dobiáš kvety od pani učiteľky. Fotografia je pravdepodobne z roku 1979.

fotgrafia Rudolf Dobiáš na Trenčianskom hrade so synom a s priateľom z Boskovíc (1980).

fotgrafia Rudolf Dobiáš s vnučkou Zuzkou na rukách (1991).

fotgrafia Beseda s dcérami politických väzňov. Zľava R. Dobiáš, A. Baláž, J. Bábik.

fotgrafia Rodný dom Rudolfa Dobiáša v Dobrej.

fotgrafia R. Dobiáš (sediaci prvý zľava s priaterľmi z Konfederácier politických väňov: zosnulý L. Pittner (tretí sediaci zľava), zosnulý A. Srholec (stojaci prvý sprava)