- April 26th at 8:42am
V deň svojich 70. narodenín pokrstila knihu „Věra Čáslavská – Život na Olympu“, ktorú napísala spolu s Pavlom Kosatíkom. V deň výročia vpádu sovietskych vojsk do Československa (21. augusta) bola v Bratislave slovenská premiéra filmu „Věra 68“ – životný príbeh Věry Čáslavskej, najslávnejšej československej športovkyne všetkých čias. Věra Čáslavská spolu s režisérkou tohto filmu Olgou Sommerovou na premiére nechýbali. Práve tento augustový dátum totiž výrazne negatívne ovplyvnil život Věry Čáslavskej.
Po tom všetkom, čo si vytrpela v období totality, by ste možno očakávali zatrpknutú osôbku, ale opak je pravdou. Pani Věra Čáslavská je príjemná, usmiata, činorodá dáma, pri ktorej máte pocit, že si život užíva plnými dúškami. Ale nebolo to vždy tak. V roku 1968 sa podpísala pod manifest Pražskej jari Dvetisíc slov a tento svoj podpis nikdy neodvolala, vyjadrila aj názor na augustový „vstup spojeneckých vojsk“, ktorý označila ako okupáciu Československa. Na mexickej olympiáde, keď stála na zlatom stupni spolu s Larisou Latyninovou si dovolila počas sovietskej hymny na protest demonštratívne odvrátiť hlavu od vlajok aj od sovietskej súperky. Tento jej tichý protest obletel svet. Nastalo vypočúvanie u eštebákov, politické perzekúcie, bola vylúčená z telovýchovnej organizácie. A z Věry Čáslavskej sa stala persona non grata. Až po novembri 1989 sa opäť vrátila do verejného života.
Po nežnej revolúcii v rokoch 1990 – 1996 bola najprv predsedníčkou Československého a neskôr Českého olympijského výboru a v rokoch 1995 – 2001 aj členkou Medzinárodného olympijského výboru.
S pani Věrou Čáslavskou sme sa stretli v útulnom penzióne v Banskej Bystrici, kde práve obedovala s prezidentom Slovenskej gymnastickej federácie Jánom Novákom. Srdečne a s milým úsmevom nás privítala, porozprávali sme jej o našom občianskom združení Babie leto a o tom, že práve ona by mohla byť tou ďalšou osobnosťou, na ktorú sme si spomenuli a na ktorú naozaj platí naše zakladateľské motto: „Svetská sláva – poľná tráva“.
Hoci sa stala druhou najpopulárnejšou ženou planéty a najlepšou športovkyňou sveta v roku 1968, náš totalitný režim ju „uložil do zabudnutia.“
Keď sme pani Čáslavskej navrhli, že by sme jej radi v rámci našich možností pomohli, nie úplne nám uverila, že to robíme nezištne, a tak sme si dohodli na jar roku 2014 stretnutie u nej doma. Návrh opäť zopakujeme. Nedá sa jej to zazlievať, zažila dlhých 16 rokov šikanovania a izolácie, nevyhla sa jej ani rodinná tragédia. Je však úžasné, že sa Věra rozhodla vrátiť opäť do aktívneho života a že ten jej je naozaj aktívny. Podľa vlastných slov doháňa stratený čas, stále sedí pri počítači, zúčastňuje sa na besedách a má mnoho ďalších aktivít. „Môj anjel strážny akosi zlyhal. Posledných 16 rokov nič nerobil. Tak ho teraz preháňam a má čo robiť, aby mi stačil,“ žartovala nedávno pred novinármi.
Keď sme sa nakoniec chceli rozlúčiť a urobiť si spomienkovú fotku, pani Věra nás požiadala, aby sme to urobili inokedy, lebo celú noc písala, a preto je veľmi unavená. Vymenili sme si telefónne čísla a e-mailové adresy, pani Věra nám darovala fotku s venovaním a podpisom. Najbližšie stretnutie bude u nej, v Černošiciach.
Jana Hložeková
Kto je Věra Čáslavská?
Svetová gymnastická legenda Věra Čáslavská sa narodila 3. mája 1942 v Prahe. Táto bývalá československá športová gymnastka, trénerka a významná športová funkcionárka, sedemnásobná olympijská víťazka, štvornásobná majsterka sveta, jedenásťnásobná majsterka Európy získala štyrikrát titul Športovkyňa roka v Československu. Po nežnej revolúcii v rokoch 1990 – 1996 bola najprv predsedníčkou Československého a neskôr Českého olympijského výboru a v rokoch 1995 – 2001 aj členkou Medzinárodného olympijského výboru.
Spolu s Ruskou Larisou Latyninovou tvoria historickú dvojicu gymnastiek, ktorým sa podarilo získať zlaté medaily vo viacboji na dvoch po sebe idúcich olympijských hrách. Zlato z viacboja vyhrala aj na majstrovstvách sveta v roku 1966 a majstrovstvách Európy 1965 a 1967. Vyše 40 rokov je držiteľka rekordu medzi gymnastami v absolútnom počte individuálnych zlatých olympijských medailí. V rokoch 1964 až 1968 na veľkých pretekoch ju nik vo viacboji nezdolal.
V roku 1968 V. Čáslavskú vyhlásili za najlepšiu športovkyňu sveta a druhú najpopulárnejšiu ženu zemegule po Jacqueline Kennedyovej. V Československu sa dostala do nemilosti, lebo odmietla odvolať podpis pod manifestom Pražskej jari Dvetisíc slov a zmeniť názor, že augustový „vstup spojeneckých vojsk“ do Československa je v skutočnosti jeho okupáciou. Vylúčili ju dokonca z telovýchovnej organizácie! Jej manželstvo so strieborným bežeckým olympionikom Josefom Odložilom sa skončilo v roku 1987 rozvodom. V rodine sa stala ďalšia tragédia, synovo odsúdenie za fyzický útok na vlastného otca, ktorý zraneniam podľahol. Hoci bola V. Čáslavská po roku 1989 rehabilitovaná a pôsobila aj ako poradkyňa prezidenta V. Havla, po rodinnej tragédii sa stiahla z verejného života a bola v opatere psychiatrov. V roku 2015 sa pustila do boja s rakovinou, oporou sú jej obe deti: Martin a Radka.
kg
