- April 25th at 2:21am
Jeho predseda správnej Igor Kucej je v dlhodobom kontakte s hercom I. Palúchom. Vie, čo ho trápi, veď z 260-eurovej mesačnej penzie nemožno vysoko vyskakovať. „Babie leto vyhľadáva významné osobnosti, na ktoré zabúdame a ktoré sa dostávajú do finančnej alebo sociálnej núdze. Je ich veľa, žiaľ, medzi ne patrí aj kedysi hviezdny Ivan Palúch,“ pripomína I. Kucej počas nedávnej návštevy I. Palúcha. Nechýbali vôkol neho všetci tí spolupracovníci a kamaráti z Banskej Bystrice, ktorí sa nielenže tešia z nových priestorov (vznikli za pomoci eurofondov), ale ktorí aj spoločne plánujú využitie auly na kultúrno-spoločenské podujatia, predovšetkým však na divadlo.
Kto je Ivan Palúch
Slovenský herec, narodil sa 20. júna 1940 vo Zvolene. Jeho herecké začiatky sa viažu k divadlám v Spišskej Novej Vsi, Prešove, Nitre, Zvolene i Prahe. V 60. rokoch naštartoval veľmi úspešnú filmovú kariéru doma i v zahraničí.
Tvoril pár s Anne Girardotovou, do svojich filmov ho lákal aj manžel Sophie Loren producent Carlo Ponti. Natočil približne 160 filmov, do povedomia vošiel najmä snímkami Adam Šangala, Markéta Lazarová, Pacho hybský zbojník či Princ Bajaja. Uplatnil sa aj v televíznych inscenáciách a seriáloch či rozprávkach. Sľubnú kariéru mu prerušila normalizácia v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Štrnásť rokov nesmel hrať, ale ani sa nikde nemohol zamestnať. Na 16. medzinárodnom filmovom festivale Artfilm v Trenčianskych Tepliciach (2008) tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy. Založil Fakultu dramatických umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Musel z nej odísť, pre nedokončenú vysokú školu. V súčasnosti opäť filmuje a snaží sa ako dôchodca oživiť divadlo v Banskej Bystrici. Má dcéru, troch synov a vnučku.
Autor: Klára Grosmannová
Na svoju priateľku herečku Anne Girardotovú spomína ako na Anku, Aničku Veľa slávy a ešte viac príkoria
Zhovárame sa s hercom Ivanom Palúchom, ktorého sľubne rozbehnutú kariéru stopol režim na 14 rokov.
Na začiatku vašej filmovej kariéry ste v roku 1961 stvárnili poručíka Dohnala v Blumenfeldovom filme Tam za lesem, v týchto dňoch vás diváci môžu vidieť v rozprávkovom filme Láska na vlásku. Čo bolo medzi tým?
Dlhých 43 rokov a na začiatku veľa slávy, veď som natočil približne 160 filmov, ale zažil som aj veľa príkoria. Mal som len 29 rokov, keď som sa zúčastnil na MFF v Cannes, kde premietali až tri filmy, v ktorých som hral: Markéta Lazarová (československý film z Barrandova, mimochodom, z celej plejády hercov žijeme už len traja: Magda Vášáryová, Vlastimil Harapes a ja), Michael Kohlhaas (nemecký) a Čoskoro bude koniec sveta (juhoslovanský), ten získal Zlatú palmu a bol nominovaný aj na Oscara. Bola tam spolu so mnou aj priateľka, slávna herečka Anne Girardotová, s ktorou sme rok spolu točili.
Keďže ste účinkovali aj v zahraničných filmoch, zrejme ste sa naučili aj niektoré cudzie jazyky, najmä francúzštinu.
Hral som len v 4 zahraničných filmoch, dohovoril som sa slušne po anglicky a po taliansky. Anke Girardotovej sa však nepodarilo naučiť ma po francúzsky, ale rozumeli sme si vždy perfektne – anglicko-taliansky.
Vaša kariéra sa veľmi sľubne rozbehla koncom 60. rokov, no režim ju stopol.
Vstup sovietskych vojsk na naše územie, čiže 21. august 1968, ma zastihol v Juhoslávii, kde som nakrúcal film Čoskoro bude koniec sveta. Do filmu režisér zakomponoval i aktuálne dianie, plačúcich dovolenkárov z Československa v Juhoslávii. Dostal som ponuku na nakrútenie ďalšieho filmu, juhoslovanského Jánošíka. Odtiaľ som cestoval do Cannes, kde som bol hosť filmovej poroty festivalu. Vrátil som sa do Juhoslávie, kúpil som si červený mercedes a zoznámil sa s českou primabalerínou Blankou, vzali sme sa v roku 1969. Keď som sa neskôr vrátil z Juhoslávie do Prahy, roztrhali mi policajti pas a – docestoval som.
Dlho ste sa netešili ani z manželstva a dcérky, ba ani z hereckej kariéry.
Dva a pol roka mala Markétka, keď som ju spolu s manželkou odprevadil na letisko, cestovala legálne za sestrou do Viedne. Ja som sa vrátil do Popradu, kde sme nakrúcali Dúhový luk. Manželka s dcérou však emigrovala. A obe zmizli z môjho života. Stalo sa to v roku 1972 a uvidel som ich až v roku 1991. Markétku následne ešte raz, nedávno, prišla aj so 14-ročnou dcérou, mojou jedinou vnučkou. Obe žijú v Berlíne. Zhovárali sme sa s tlmočníkom, nevedia po slovensky. Všetci si žijeme svojím životom, prakticky v hereckej branži.
A ako sa vlastne ukončil váš vzťah s so slávnou Ankou, Aničkou – tak ju voláte stále – Girardotovou?
Zostali sme kamaráti, hoci sme roky spolu nehovorili: cestovať som nemohol za hranice, písali sme si, ale žiaden list k adresátovi nedoputoval, telefón sa tváril vždy ako poruchový. Stretli sme sa v Bratislave v roku 1991 počas Týždňa francúzskych filmov. A naposledy pred 5-6 rokmi v Zlíne… Anička už odišla navždy…
Emigrácia vašich najbližších a kamarátstvo s Havlom, Landovským a Kohoutom vám narobilo ďalšie problémy…
V roku 1973 mi zakázali hrať, trvalo to do roku 1986. Medzitým som sa druhýkrát oženil, Mária mi porodila dvoch synov. Z ďalšieho vzťahu mám tretieho syna. Ivan učí angličtinu, Martin pracuje v SAV a Peter v zvolenskej Bučine. Teraz ako dôchodca nažívam spokojne s Idkou.
Nuž, ani nie tristoeurový dôchodok akosi ťažko zaručuje spokojnosť, odzrkadľuje totiž vašich 14 rokov bez možnosti zamestnať sa. Napokon ste zakotvili v roku 1986 v zvolenskom divadle.
Nesmel som hrať, nik ma nechcel zamestnať. Teraz však konečne zasa občas hrám v divadle, televízii i vo filme. Pamäť mi dobre slúži, roly sa učím rýchle a dobre mi padne, že kolegovia ma majú radi. Mám ešte jeden sen: aby niekto nakrútil film o Matejovi Hrebendovi so mnou v hlavnej úlohe.
Zhovárala sa Klára Grosmannová
