• May 5th at 6:17pm

Na Slovensku máme 900-tisíc záhrad, nie všetky sú úžitkové, mnohé sú len okrasné

Ľudia chcú počuť moje rady a chcú sa nimi riadiť

Je iba náhoda, že vaše priezvisko Hričovský je totožné s vaším rodiskom Hričov?

Je to dlhá história, niekoľkostoročná. Som hrdý na svoju rodnú obec, na to, že tamojší obyvatelia ma poznajú a majú ma radi. Udelili mi aj čestné občianstvo. Tam som vyrastal spolu so štyrmi staršími súrodencami, tam sa formoval môj vzťah k neskoršiemu celoživotnému povolaniu a poslaniu. Obyvatelia Hričova a okolia totiž od nepamäti mali v úcte a láske každý ovocný strom.

Praktická „kniha do vrecka“ pod názvom Ovocná záhrada; Ivan Hričovský je jej spoluautor.

Aké detstvo ste mali?

Pochádzam z Horného Hričova v okrese Žilina, bolo nás doma päť detí. Prvé základy, čo sa týka ovocinárstva aj celkovo starostlivosti o záhradu, som dostal od otca. Hoci pracoval na železnici, záhrada bola jeho vášeň. Mal som iba šesť rokov, keď som rodičom pomáhal na gazdovstve, staral som sa o včely, pomáhal som pri sliepkach, húskach, koňoch, kravách. A práve rodičia ma učili aj byť láskavým k ľuďom, pomôcť im, keď treba. Ostalo mi to na celý život.

V mesačníku Záhrada má Ivan Hričovský pravidelnú rubriku, nezriedka sa ocitne aj na titulnej strane.

Krásne. Pre rodičov boli tie dávne časy asi náročné.

Mama sa musela starať o celú päťdetnú rodinu. Otec mal v Hornom Hričove hospodárstvo, ktoré nás živilo. Bol tam dobytok, hydina, záhrada, v ktorej rástlo ovocie i zelenina, mali sme aj včely. Už ako šesťročný som sa staral o včely, nie z donútenia, bavilo ma to. Tam sú korene môjho vzťahu k záhrade a pestovateľstvu. Dokázal som sa však hrať aj s kamarátmi a športovať. Môj najobľúbenejší šport bol vždy pingpong.

Jedna z pozvánok na besedu s ovocinárom Ivanom Hričovským. Táto sa uskutočnila v Pezinku (apríl, 2016).

Keďže sa počas vášho vysokoškolského štúdia na Slovensku nedalo študovať záhradníctvo, absolvovali ste záhradnícku fakultu Vysokej školy zemědelskej v Brne. Tá bola v Ledniciach na Morave. Vrátili ste sa však na Slovensko...

Od skončenia vysokoškolského štúdia v roku 1955 prakticky až do roku 1989 som pôsobil vo výskume – v Rajeckých Tepliciach, na šľachtiteľskej stanici v Zarieči-Keblove. V Okoličnom som zakladal plantáže drobného ovocia, v nadmorskej výške 650 metrov. Pestovali sme jahody, maliny, egreše, ríbezle, ale aj slivky, jablone. Pôsobil som aj v piešťanskom Výskumnom ústave rastlinnej výroby a vo Výskumom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach.

Ivan Hričovský (vpravo) a Ján Škorňa v banskobystrickom štúdiu RTVS počas Dňa otvorených dverí.

Bojnický výskumný ústav ste viedli dvanásť rokov, vaša výskumná práca bola odjakživa úzko spätá s praxou. Čo ste napríklad vyšľachtili?

Dve odrody čiernych ríbezlí. Veľkú radosť mám z čiernych ríbezlí Otelo, je to jediná samoopelivá odroda. S manželkou sme spoločne vyšľachtili ďalšiu odrodu čiernych ríbezlí, meno dostala práve po nej – Eva. Je veľmi úrodná, vhodná do oblastí s vyššími zrážkami. Tie sú spolu s červenými a bielymi ríbezľami, ale aj iným drobným ovocím – egrešmi, ktoré sú, žiaľ, pomaly na ústupe, černicami, jahodami, malinami – veľmi zdravé a bohaté na vitamín C. Konzumovať by ich mali dospelí aj deti.

Moderátor Farmárskej revue v RTVS Ján Škorňa (vľavo) a Ivan Hričovský sa rozprávajú o chorobách ovocných stromov.

Mnohí ľudia sa k drobnému ovociu nedostanú. Nemá každý záhradu, aby si ho tam dopestoval. Ďalšia možnosť je kúpa na trhu alebo v „zelovococh“ obchodných reťazcov. Brzdou je aj ich cena, prípadne čerstvosť.

Na Slovensku máme 900-tisíc záhrad, nie všetky sú úžitkové, mnohé sú len okrasné. Zmysel a účel spĺňajú však úžitkovo-okrasné záhrady, kde sa nepopasie na kráse len oko domácich či návštev, ale v ktorých rastú aj ovocné stromy a kríky, pestuje sa zelenina. Niektoré druhy možno dopestovať aj na balkónoch.

Ivan Hričovský v Modre počas prednášky s praktickými ukážkami.

Starší ľudia vravievajú, že už ani to ovocie a zelenina nemá v súčasnosti takú chuť ako kedysi. Zelené sladké aj štipľavé papriky, ktoré dozrievali v júli mali výraznú chuť a vôňu, marhule a ringloty boli šťavnaté a sladké, každý druh jabĺk a hrušiek mal špecifickú arómu, zodpovedajúcu tomu, či boli jablká jonatánky, citrónky alebo kožovky; hrušky zasa napríklad wiliamsky. Existuje ešte zelenina a ovocie týchto chutí a vôní?

Existuje. A pestujú sa stále, ale pribúdajú nové. Ja celý svoj profesijný život radím každému, kto sa na mňa obráti, čo vysadiť a ako sa o to starať. Vynikajúce sú napríklad maďarské a veľkopavlovické marhule. Ak si chcete pochutnať na dobrých broskyniach, tak tie majú názov Redhaven alebo Cresthaven, ktorá je takzvaná neskorá odroda a dozrieva mesiac po odrode Redhaven. Dobré sú aj odrody Dixired, Flamingo a Amsdenova.

Praktická ukážka rezu drevín v Pezinku.

Máte rád ovocie? Konzumujete ho denne, alebo ho len pestujete, či radíte ľudom ako čo dopestovať?

Mám ho rád, každý by si mal dopriať denne aspoň jablko, ale aj slivky, hrušky, višne, drobné ovocie. Ja uprednostňujem to vlastné, dopestované, nie dovoz zo zahraničia, ktorý je chemizovaný. Všetkým ženám radím, aby svojim mužom večer namiesto pohárika slivovice dali orech. Vlašský. Prospieva mozgu, namiesto slivovice, ktorá oblbuje, jedzme slivky alebo lekvár či kompót zo sliviek. Spotreba 67 kilogramov ovocia ročne na obyvateľa je u nás nízka, mali by sme ho skonzumovať o 20 až 25 kilogramov viac.

Aj sadenie orecha má svoje pravidlá: ročné obdobie, druh pôdy, hĺbku sadby...

Vás zrejme počas poskytovanie ovocinárskych rád neopúšťa humor. Vyskytujú sa často takéto situácie?

Radím napríklad konzumovať zeler na potenciu a proti demencii. Na facebooku sa objavil vtipný komentár: „Už viem, prečo babka hovorila dedkovi furt, aby jedol zeler...“ Alebo iný: „Tu je Peter z Trnavy. Pán profesor, pred dvoma týždňami ste hovorili o zmladzovacom reze jabloní a hrušiek. Sú krásne urobené, ale povedzte mi, prosím vás, ako mám omladiť svoju 60-ročnú ženu?“ Odpovedal som: „Vytvorte jej záhradku, kde bude mať liečivé bylinky, ružičky, slivôčky, hruštičky sladké a bude dlho žiť a bude pekná.“

Ivan Hričovský asistuje pri hlbokom reze stromu, dreviny.

Významná je aj vaša pedagogická činnosť. Zaslúžili ste sa o vznik Fakulty krajinného a záhradného inžinierstva na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Tam ste po roku 1989 aj pôsobili a vychovávali svojich nasledovníkov.

Pôsobil som tam 22 rokov. Učil a vychovával som ovocinárov a záhradníkov. Hlásia sa ku mne, napíšu, zavolajú, zastavia sa. Nie všetci však zostali v tomto fachu, pretože to nie je práca na 8 hodín denne. A nemožno ju skončiť ani odchodom do penzie. V rokoch 1990 až 2010 som bol aj predseda Slovenského zväzu záhradkárov, stále som vo funkcii čestného predsedu.

Ivan Hričovský kombinuje prednášky s praktickými ukážkami. Nikdy mu vtedy v rukách nechýbajú záhradné nožnice.

Vo svojom krásnom veku 91 rokov by ste mohli – a máte na to plné právo – sedieť a oddychovať vo svojej záhrade, kochať sa vo výsledkoch svojej práce...

To sa nedá: treba okopať, orezať, zasadiť, priviazať, polievať, oberať. Tých činností je veľa, opakujú sa a neubúdajú. Nemôžem predsa všetko nechať na manželku. Aj ona je „od fachu“, ale zeleninárka. Vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Ja mám v záhrade na starosti ovocné stromy, ona zeleninu. Momentálne sa teší z prekrásnej úrody paradajok.

Ani v období covidovej pandémie Ivan Hričovský neprestal s ukážkami rezov ovocných stromov, bez ohľadu na kritické obdobie si stromy a sady vyžadovali rovnakú opateru.

Okrem fyzických aktivít vo vlastnej záhrade však neúnavne pomáhate svojimi cennými a vzácnymi radami každému, kto sa na vás obráti.

Napísal som ako autor alebo spoluautor 85 publikácií. Stále prednášam a robím praktické inštruktáže, radím ľuďom v tlačených aj elektronických médiách, najmä Slovenskom rozhlase, Slovenskej televízii a TV JOJ. K dispozícii v pravidelnom čase som aj na facebooku s doktorom Borisom Horákom a odpovedám aj telefonicky raz týždenne. Vyskytne sa však aj to, že zazvoní u mňa cudzí človek, veď moje telefónne číslo a adresu pozná celé Slovensko a uhovorí ma, aby som zašiel do jeho záhrady a poradil mu. Za uplynulých desať rokov som zodpovedal 104-tisíc otázok, ktoré mi položili občania. Potešilo ma však, že na svoje nedávne meniny som dostal 92 pozdravov od ľudí, ktorým som azda pomohol.

S mikrofónom v ruke počas prednášok poznajú ľudia Ivana Hričovského na celom Slovensku. Príde všade, kam ho pozvú, hoci už dovŕšil 91 rokov.

Nezriedka ste na titulných stranách časopisu Záhrada. Radíte v ňom okrem iného obyvateľom rôznych obcí, čo môžu dopestovať. Napríklad občania Skalice sa iste potešia, že môžu pestovať aj ázijské hrušky, nektárinky, mandle, malinočernice...

Každý mesiac v časopise Záhrada radím niektorému regiónu, čo pestovať. Už dvanásť rokov. Vlani v júli som sa obrátil zasa na občanov Čierneho pri Čadci, súčasne som ich požiadal, aby redakciu informovali, aké skúsenosti majú s pestovaním teplomilnejších ovocných druhov. A že som často na titulných stranách? Nuž, neskromne priznávam, že nepoznám nikoho, kto by v mojom veku prispieval toľkými radami a mal za sebou taký významný kus užitočnej práce. A mňa zasa mimoriadne teší, že nielen chcem radiť, ale ľudia moje rady chcú počuť a riadiť sa nimi.

Záber z konca marca 2022 v Trenčianskych Tepliciach dokumentuje, že o prednášku Ivana Hričovského je stále záujem. Každý odchádza s časopisom či knihou.

Zhovárala sa Klára Grosmannová

Riport

Som rád, že som stále v slovenských záhradách „Idem,“ ozvalo sa z domu v Ivanke pri Dunaji, keď som stlačila zvonček vedľa brány. Najprv pribehol pes, vzápätí prišiel otvoriť profesor Ivan Hričovský. Psíka Rodina skrotil pohľadom a príkazom sadni! Pobrali sme sa do chládku na terasu s výhľadom do „kráľovstva“ Ivana Hričovského, jeho záhradky. „Odkedy ju zveľaďujete?“ pýtame sa Ivana Hričovského. „Len osem rokov, vtedy som odišiel definitívne do dôchodku.“ Pripomeňme, že Ivan Hričovský „nadsluhoval“ vyše dvadsať rokov, do penzie šiel ako osemdesiattriročný. „Prisťahovali sme sa s manželkou do Ivanky k dcére a záhradku som zgruntu vybudoval podľa vlastných predstáv. Teraz sa starám o ovocné stromy a ovocie v nej, manželka zasa o zeleninu. Stále v nej treba čosi robiť,“ vysvetľuje. „Vyhľadali sme vás, pán profesor, lebo patríte medzi významné osobnosti vo svojom odbore, naše občianske združenie Babie leto navštevuje osobnosti celého spektra hospodárskeho, výskumného, kultúrneho, športového či spoločenského diania. Cieľom je zverejniť ich skúsenosti, dielo, aby nezmizli z pamäti spoluobčanov, aby ich spoznala aj mladšia generácia. Niet vo vašom odbore významnejšej osobnosti,“ zdôraznil zakladateľ OZ Babie leto Igor Kucej. Ivan Hričovský neskromne, ale úplne odôvodnene dodáva: „Nepoznám nikoho, žiadneho väčšieho experta, ani mladšieho, ani v mojom veku.“ Dôchodcovské dni Ivana Hričovského sú naplnené pohybom a prácou. „Žiada si ich nielen jeho psík, s ktorým chodí na prechádzky, ale najmä záhrada. Nie je mu na obtiaž, hoci ho tlačí deväť krížikov, je to jeho aktívny oddych. „Ja neoddychujem pri mori ani na horách, nechodím na rekreácie či do kúpeľov. Môj dennodenný kontakt s ľuďmi, ktorým sú vzácne moje záhradkárske rady, obohacujú aj môj život. Som rád, že som stále v slovenských záhradách. Nabíja ma energiou, že ľudia ma chcú, že chcú moje rady.“ Dodajme, že Ivan Hričovský nepotrebuje žiadne „papiere“ na to, aby dal kvalifikovanú radu, ak sa ho niekto opýta, kedy sadiť jahody, čo možno pestovať na balkónoch, či môžu oleandre prezimovať vonku, aké orechy sa oplatí vysadiť... Názvy ovocia a ostatných rastlín sype spamäti ako z rukáva. Významný pomológ Ivan Hričovský je nielen svojím priezviskom spätý s rodnou obcou, on dokonca býva na „ovocnej“ ulici - na Višňovej. „Je to len náhoda,“ usmeje sa. „Višne mám však veľmi rád,“ dodáva.
Klára Grosmannová

Ivan Hričovský vo svojej záhrade s autorkou textov Klárou Grosmannovou.

Stručne niekoľko NAJ

Ktoré je vaše najobľúbenejšie ovocie?

Ríbezle, jahody, orechy, broskyne.

Uprednostňujete nejaké zeleninové jedlo?

Lečo.

Často potešíte manželku vlastnoručne urobenou kytičkou zo záhrady?

Skôr menej často.

Poznáte dobre aj huby, zbierate ich?

Poznám, teraz ich už veľmi nezbieram, ale pred rokmi som zbieral huby často.

Máte v záhrade svoj obľúbený strom, ker?

Moruša trnavská, hruška dicolor, ríbezľa čierna kríčková stromková.

Vypestovali ste niekedy nejaké obrovské ovocie, zeleninu?

Ja ani nie, ale radil som iným.

Autogramiáda Ivana Hričovského po prednáške v Trenčíne. Účastníci podujatia si mohli vybrať z niekoľkých publikácií alebo časopisov.

Kto je Ivan Hričovský

Dr.h.c. Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc. sa narodil 23. januára 1932 v Hornom Hričove. Je významný slovenský pomológ, profesor v odbore špeciálna rastlinná výroba na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, odborník v odbore ovocinárstvo a záhradníctvo, propagátor záhradníctva a ovocinárstva, vedecko-pedagogický pracovník na Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva. Po skončení štúdia v roku 1955 na Záhradníckej fakulte (Lednice na Morave) Vysokej školy zemědelskej v Brne pôsobil v ovocinárskom výskume na Šľachtiteľskej stanici v Rajeckých Tepliciach, Zarieč-Keblove, plantáži drobného ovocia v Okoličnom, Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch (1969 – 1977) a Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. V roku 1989 sa na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre zaslúžil o vznik Fakulty záhradného a krajinného inžinierstva. Na akademickej pôde vychoval veľa odborníkov ovocinárov a záhradníkov pre potrebu záhradníckej praxe. Svoje bohaté vedomosti však rozdáva aj širokej laickej verejnosti. Ročne absolvuje mnoho prednášok a praktických inštruktáží, je člen redakčných rád a taktiež prispievateľ v mnohých časopisoch. S jeho cennými a praktickými radami sa možno stretnúť v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase – v relácii Klub Rádia Regina, v rubrike Záhradkári každý druhý týždeň radil poslucháčom v oblasti ovocinárstva. Je autorom desiatok odborných publikácií. Medzi rokmi 1990 – 2010 pôsobil ako predseda Slovenského zväzu záhradkárov, v súčasnosti je čestný predseda Republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov. Ako odborný poradca účinkuje aj v relácii „Nová záhrada“ TV JOJ. Má dcéru a syna, vnučku Ivanku, s manželkou a dcérou žije v Ivanke pri Dunaji.

Na výstavisku v Trenčíne nechýbali publikácie pomológa Ivana Hričovského.